Pracovať s kváskom nie je nijak náročné, neznamená to ani prísne časové, teplotné a pod. obmedzenia. Pečiem s tým, čo mám práve k dispozícii a koľko mám na to času - ak je to aktívny kvások a neponáhľam sa, preferujem túto možnosť aj pre zdravotné benefity (fermentovaná múka je lepšie stráviteľná, dokonca aj pre ľudí s intoleranciou lepku, tiež má nižší glykemický index, čo je výhodné pre ľudí s poruchou tolerancie glukózy a cukrovkou). Ak ten čas nemám a potrebujem sa “zbaviť” zbytkového kvásku, skombinujem ho s droždím, ktoré mu pomôže vykysnúť, ak nemám ani to, používam len droždie. 

Ako ale zmeniť “kváskový” recept na klasický a naopak?

Dôležité je celkové množstvo múky a vody. Ak chceme, aby nám nakyslo cesto, ktoré obsahuje v recepte 500 g múky, musíme použiť aspoň 100 g kvásku, čo nám do pôvodného receptu pridá ďalších 50 g múky a 50 g vody (keďže používame kvások zložený z pomeru múka:voda 1:1). Toto isté množstvo múky vyžaduje celú kocku čerstvého droždia t.j. 42 g alebo cca 1,5 čajovej lyžičky sušeného droždia. 

Ak meníme recept kváskový na klasický, nesmieme zabudnúť pridať do celkového množstva múky navyše 50 g a k tekutej zložke (múka, voda atď.) ešte 50 g vody (alebo presnejšie hmotnosť kvásku vydelíme 2, čím dostaneme množstvo múky a vody, ktorú musíme pridať). A tiež naopak, ak meníme recept z klasického na kváskový, musíme z celkového množstva odpočítať 50 g múky a 50 g vody. 

Zjednodušene, podstatné je udržať celkové množstvá múky a tekutej zložky v recepte rovnaké.